Objavitelia výroby ružovej vody, Peržania, ju využívali takmer univerzálne nielen na liečbu, ale i v kulinárstve. Tento zvyk pridávať ju do jedla sa preniesol z Orientu do Európy vo Viktoriánskej dobe. Orientálne kuchárske recepty využívajú ružovú vodu s obľubou dodnes.

História využitia ružovej vody

ružová voda

Zber lupienkov

Zber

Objavitelia výroby ružovej vody sú Peržania

Objavitelia výroby ružovej vody, Peržania, ju využívali takmer univerzálne nielen na liečbu, ale i v kulinárstve. Tento zvyk pridávať ju do jedla sa preniesol z Orientu do Európy vo Viktoriánskej dobe. Orientálne kuchárske recepty využívajú ružovú vodu s obľubou dodnes.

Arabi volajú ružovú vodu gul

Arabský názov pre ružovú vodu je gul, uchovávala sa bohato ornamentálne zdobených kovových nádobkách (gulabdan) používaných v islamských krajinách na uchovávanie ružovej vody. Slúžila k uvítaniu a pocteniu hosťa pri vstupe do domu, kedy mu bola obradne ponúknutá na očistenie. Spätosť s očisťovacími praktikami je zrejmá i zo známeho a historicky doloženého príbehu, kedy sultán Júsuf ibn Ajjúb Saladin nechal v roku 1187 omyť steny, podlahu i základy Omarovej mešity v Jeruzaleme ružovou vodou (po jej vytrhnutí z rúk križiakov).

Liečebné využitie ružovej vody

Z liečebných použití dodnes pretrvalo vnútorné užívanie pri ochoreniach pečene, sleziny a žlčníka, ale najmä srdcových neurózach. V Indickej Ajurvédskej medicíne sa používa proti stavom úzkosti, stresu, nespavosti a ako liek pri ženských problémoch (najmä menštruačné bolesti a menopauza). V Bulharsku sa traduje jej využitie na utíšenie hnevu a navodenie pokojnej nálady. Z vonkajšieho použitia je obľúbené bulharské využitie ružovej vody pri popáleninách, ktoré je iba dôkazom jej jedinečných hojivých, mierne sťahujúcich, protizápalových a antibakteriálnych vlastností. Paralely použitia ružovej vody v kozmetike nachádzame vo všetkých krajinách, kde bola známa. (v oriente napr. i pri liečbe očných chorôb)