Ružová voda - história výroby

Kedy a kde sa začala vyrábať ružová voda

Začiatok výroby ružovej vody

Ruža

Ruža lákala k používaniu od nepamäti. V najstarších dobách sa jednoduchým namáčaním ružových lupienkov v olivovom oleji získaval tzv. ružový olej (nie ružová silica). Približne v 1. st. bolo už pestovanie ruže ako kultúrnej rastliny úplne bežné (nielen v oblasti jej domoviny Perzkého Käshänu, ale v celom stredomorí). Niektorí autori sa snažia do tohto obdobia zasadiť už aj výrobu surovej ružovej silice attar a ružovej vody. Hovoria o jednoduchom zahrievaní lupeňov vo vode a následnom zbieraní attaru z vodnej hladiny. Je pravdepodobné, že tu ide o mystifikáciu v historickej i technickej rovine, a reálne došlo k výrobe ružovej vody a silice až koncom 7. st. v Perzii metódou destilácie.

Zlaté obdobie používania ružovej vody

Zber ružových
lístkov kedysi

Nastáva zlaté obdobie používania ružovej vody, trvajúce niekoľko storočí. V 9. st. je surová ružová silica bežne vyrábaná a ružová voda sa stáva v arabských krajinách všeobecne používanou. V 14. st. po páde Byzancie sa spolu s tureckou expanziou dostáva pestovanie ruže do oblasti dnešného Bulharska. Tu na južných svahoch hôr v oblasti Kazanlăku a Karlova vzniká dnes už slávne Ružové Údolie. Krajinu zapĺňajú políčka s ružami a na miestach s tečúcou vodou sa stavajú ružové destilérky - gyulpany. K vzniku „ružového priemyslu“ chýba však práve onen malý krôčik. Ružovej vody je dostatok, attaru, po ktorom je v Európe taký veľký dopyt, málo.

Redestilácia ružovej vody

Ružová voda
história výroby

V tomto čase, na konci 18.st. sa uplatňujú niektoré technické vylepšenia, ale najmä sa objavuje metóda redestilácie ružovej vody. V tomto okamihu začína sláva ružovej vody v Európe upadať a tovarom číslo 1 sa stáva jedinečné Bulharské ružové Otto. Má neobmedzenú trvanlivosť a prepravné náklady sú podstatne nižšie ako prevoz ružovej vody.