Menu Content/Inhalt
Voda O Vode arrow Voda na Slovensku arrow Zákon o vodách 364/2004 Ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov

Nové


Vodička v e-mailoch 2


Vodička v e-mailoch 1

Prihlásenie

RSS novinky

Voda o Vode

Anketa

Dá sa voda z vodovodu v NITRE piť ?
 

vystrihaná studnička


Vodička v emailoch 2

Zákon o vodách 364/2004 Ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov Tlačiť E-mail
11. 01. 2008
Zákon o vodách 364/2004, PIATA ČASŤ, Ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov.

Zákon o vodách 364/2004 Z.z. vodný zákon

PIATA ČASŤ

OCHRANA VODNÝCH POMEROV A VODÁRENSKÝCH ZDROJOV

§ 30

Všeobecné povinnosti

  1. Ten, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu.
  2. Vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len "vlastník") poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.
  3. Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 2.

§ 31

Chránená vodohospodárska oblasť

  1. Územie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenú akumuláciu vôd, vláda môže vyhlásiť za chránenú vodohospodársku oblasť.
  2. V chránenej vodohospodárskej oblasti možno plánovať a vykonávať činnosť, len ak sa zabezpečí všestranná ochrana povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob.
  3. V chránenej vodohospodárskej oblasti musia byť výrobné záujmy, dopravné záujmy a iné záujmy zosúladené s požiadavkami podľa odseku 2 už pri spracúvaní koncepcií rozvoja územia a územnoplánovacej dokumentácie.
  4. V chránenej vodohospodárskej oblasti sa zakazuje
    1. stavať alebo rozširovať
      1. nové priemyselné zdroje alebo jestvujúce priemyselné zdroje, v ktorých sa vyrábajú alebo na výrobu používajú nebezpečné látky, s výnimkou rozširovania a prestavby jestvujúcich priemyselných zdrojov, ktorými sa dosiahne účinnejšia ochrana vôd, a nových priemyselných zdrojov, ak sa uplatnia najlepšie dostupné techniky zabezpečujúce vysoký stupeň ochrany vôd,
      2. nové priemyselné zdroje alebo jestvujúce priemyselné zdroje, ktoré produkujú priemyselné odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky,
      3. ropovody a iné líniové produktovody na prepravu nebezpečných látok,
      4. sklady ropných látok s celkovou kapacitou väčšou ako 1 000 m3, na Žitnom ostrove 40) s celkovou kapacitou väčšou ako 200 m3 a s kapacitou jednotlivých nádrží väčšou ako 50 m3,
      5. veterinárne asanačné zariadenia a sanitárne bitúnky,
      6. stavby veľkokapacitných fariem,
      7. stavby hromadnej rekreácie alebo individuálnej rekreácie bez zabezpečenia čistenia komunálnych odpadových vôd,
    2. vykonávať leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo na ničenie škodcov alebo buriny v blízkosti povrchových vôd a odkrytých podzemných vôd, kde môže dôjsť k znečisteniu vôd alebo k ohrozeniu kvality a zdravotnej bezchybnosti vôd,
    3. vykonávať plošné odvodnenie lesných pozemkov v takom rozsahu, ktorým sa podstatne narušia vodné pomery v chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd,
    4. odvodňovať poľnohospodárske pozemky vo výmere väčšej ako 50 ha súvislej plochy,
    5. ťažiť rašelinu v množstve väčšom ako 500 000 m3 na jednom mieste,
    6. ťažiť nevyhradené nerasty 41) povrchovým spôsobom alebo vykonávať iné zemné práce, ktorými sa odkryje súvislá hladina podzemných vôd, s výnimkou ťažby s možnosťou následného vodohospodárskeho využitia priestoru ložiska,
    7. ukladať rádioaktívny odpad,
    8. budovať skládky na nebezpečný odpad.
  5. Pri pasení hospodárskych zvierat na území chránenej vodohospodárskej oblasti treba dbať na ochranu pôdy proti erózii a na ochranu povrchových vôd.
  6. Zákaz podľa odseku 4 písm. d) až f) sa nevzťahuje na činnosť, pri ktorej sa na základe hydrogeologického prieskumu preukáže, že neovplyvní využiteľné množstvo podzemnej vody v zbernej oblasti. Zákaz podľa odseku 4 písm. e) sa nevzťahuje na uskutočnenie vodnej nádrže. Existujúce stavby a zariadenia uvedené v odseku 4 písm. a) v treťom až šiestom bode možno rekonštruovať, modernizovať a rozširovať, ak sa tým dosiahne účinnejšia ochrana vôd a vodných pomerov oproti súčasnému stavu, odstráni sa pôvodný zdroj znečistenia a uplatnia sa pritom najlepšie dostupné techniky zabezpečujúce vysoký stupeň ochrany vôd.

§ 32

Ochranné pásma vodárenských zdrojov

  1. Na ochranu výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú, orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe posudku orgánu na ochranu zdravia. 44) Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán štátnej vodnej správy určiť ochranné pásma aj pre využiteľné vodárenské zdroje a pre vodné zdroje určené na odber pre pitnú vodu s kapacitou nižšou, ako sú definované vodárenské zdroje. Určené ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany podľa osobitného predpisu. 45)
  2. Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia na ochranné pásmo I. stupňa, ktoré slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného zariadenia, a na ochranné pásmo II. stupňa, ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže orgán štátnej vodnej správy určiť aj ochranné pásmo III. stupňa.
  3. Ak podmienky na území ochranného pásma I. stupňa zabezpečujú v dostatočnej miere ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vodárenského zdroja, ďalšie stupne ochranných pásiem sa neurčujú.
  4. Návrh na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja je povinný podať ten, kto má povolenie na odber vody, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja. Pri odberoch vody z vodárenských nádrží návrh na určenie ochranných pásiem je povinný podať vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody v tejto vodárenskej nádrži. Súčasťou návrhu na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja je odborný hydrogeologický posudok.
  5. Rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa určia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností, ktoré poškodzujú alebo ohrozujú množstvo a kvalitu vody alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj technické úpravy na ochranu vodárenského zdroja a iné opatrenia, ktoré sa majú v ochrannom pásme vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti spojené.
  6. Za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. 46) Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť. 37)
  7. Náklady spojené s technickými úpravami na ochranu vodárenského zdroja je povinný uhradiť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenských nádržiach vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody.
  8. V sporoch o úhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov spojených s technickými úpravami rozhoduje súd.
  9. Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnutie o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja zmeniť alebo nahradiť novým rozhodnutím a na ten účel aj vyzvať subjekty uvedené v odseku 4 na podanie žiadosti; ak pominuli dôvody ochrany vodárenského zdroja, vydané rozhodnutie zruší.

§ 33

Citlivé oblasti

  1. Citlivé oblasti sú vodné útvary povrchových vôd,
    1. v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín [§ 2 písm. ac)] k nežiaducemu stavu kvality vôd,
    2. ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sú využiteľné ako vodárenské zdroje,
    3. ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd.
  2. Kritériá na identifikáciu citlivých oblastí sú uvedené v prílohe č. 3.
  3. Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené citlivé oblasti v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky.

§ 34

Zraniteľné oblasti

  1. Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť.
  2. Kritériá na identifikáciu vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v prílohe č. 4.
  3. Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené zraniteľné oblasti v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky.

§ 35

Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov

  1. Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov sa zabezpečuje na poľnohospodársky využívaných územiach najmä vykonaním potrebných opatrení pri skladovaní, manipulácii a aplikácii prírodných hnojív a priemyselných hnojív a vhodnými spôsobmi obrábania pôdy.
  2. Zabezpečenie všeobecne prijateľnej úrovne ochrany vôd pred znečisťovaním dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov upravuje Kódex správnej poľnohospodárskej praxe, ktorý vypracúva ministerstvo pôdohospodárstva. Základné požiadavky na vypracovanie Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe sú uvedené v časti A prílohy č. 5.
  3. V zraniteľných oblastiach sa zabezpečuje zvýšená ochrana vôd pred poľnohospodárskym znečistením uplatňovaním najnovších vedeckých poznatkov a technických poznatkov, prírodných podmienok a potreby ochrany vôd podľa Programu poľnohospodárskych činností. Základné požiadavky na vypracovanie Programu poľnohospodárskych činností sú uvedené v časti B prílohy č. 5.
  4. Ministerstvo pôdohospodárstva vydá a pravidelne prehodnocuje Program poľnohospodárskej činnosti v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky podľa výsledkov monitorovania kvality vôd.

§ 36

Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd

  1. Komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách, možno odvádzať len verejnou kanalizáciou. Tam, kde výstavba verejnej kanalizácie vyžaduje neprimerane vysoké náklady alebo jej vybudovaním sa nedosiahne výrazné zlepšenie životného prostredia, možno použiť iné vhodné spôsoby odvádzania komunálnych odpadových vôd, ktorými sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany vôd ako pri odvádzaní týchto vôd verejnou kanalizáciou.
  2. Aglomeráciou je územne ohraničená oblasť, v ktorej je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, že je opodstatnené odvádzať z nich komunálne odpadové vody stokovou sieťou.
  3. V aglomeráciách od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu, a v aglomeráciách menších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, v ktorých je vybudovaná verejná kanalizácia bez primeraného čistenia, sa zabezpečí vypúšťanie komunálnych odpadových vôd podľa odseku 1 do 31. decembra 2015 a v aglomeráciách nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov do 31. decembra 2010 podľa plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií. 47)
  4. Komunálne odpadové vody a organicky znečistené priemyselné odpadové vody vypúšťané do povrchových vôd musia pred ich vypúšťaním prejsť sekundárnym čistením, prípadne primeraným čistením, ktoré zaručia limitné hodnoty znečistenia za bežných klimatických podmienok. Vo vysokohorskom prostredí, kde je účinnosť biologického čistenia veľmi nízka, môže sa od tohto stupňa čistenia upustiť, ak sa odborným posúdením preukáže, že nedôjde k nepriaznivému vplyvu na životné prostredie.
  5. Pri povoľovaní vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd je orgán štátnej vodnej správy viazaný ustanovenými ukazovateľmi vyjadrujúcimi stav povrchových vôd, limitnými hodnotami znečistenia v odpadových vodách a osobitných vodách a požiadavkami na kvalitu povrchových vôd, pričom prihliada na potrebu
    1. zabezpečenia vyhovujúceho stavu povrchových vôd a podzemných vôd, vodných ekosystémov a na vodu viazaných krajinných ekosystémov,
    2. znižovania znečistenia odpadových vôd v mieste ich vzniku a možnosti opätovného používania odpadových vôd.
  6. Sledovanie prípustných hodnôt znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd povolených orgánom štátnej vodnej správy podľa odseku 5 sa vykonáva odbermi ich vzoriek a rozbormi, ktoré uskutočňuje akreditované laboratórium.
  7. Vypúšťanie odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok z nových priemyselných zdrojov možno povoliť, len ak sa v nich uplatnia najlepšie dostupné techniky, pričom sa prihliada na rovnosť podmienok hospodárskej súťaže. V záujme ochrany vôd a vodných pomerov môže orgán štátnej vodnej správy pre vypúšťané odpadové vody a osobitné vody určiť prípustné hodnoty znečistenia prísnejšie, ako sú limitné hodnoty znečistenia, alebo určiť ďalšie prípustné hodnoty znečistenia.
  8. Prípustné hodnoty znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd nemožno zabezpečiť ich riedením s inými vodami; toto sa nevzťahuje na odpadové vody vypúšťané z technologických zariadení atómových elektrární.
  9. Ak sa vykonajú všetky opatrenia, ktoré zamedzia alebo zmiernia nepriaznivý vplyv vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd na stav vody v recipiente, môže orgán štátnej vodnej správy povoliť na určený čas vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd výnimočne nad rámec limitných hodnôt znečistenia počas
    1. skúšobnej prevádzky čistiarne odpadových vôd,
    2. opráv čistiarne odpadových vôd, stokovej siete alebo jej objektov,
    3. porúch technických zariadení a iných prevádzkových porúch objektov čistiarne odpadových vôd.
  10. Odpadové vody z odľahčovacích objektov možno vypúšťať do povrchových vôd v rámci povoleného vypúšťania odpadových vôd z verejnej kanalizácie počas trvania prívalových dažďov. Pri výstavbe a prevádzke stokovej siete treba vykonať s prihliadnutím na miestne pomery opatrenia na zmiernenie nepriaznivého vplyvu vypúšťaných odpadových vôd na recipient podľa vykonávacieho predpisu. 10)
  11. Odpadové vody zo zdravotníckych zariadení určených na liečbu prenosných chorôb, manipuláciu alebo spracovanie infekčného materiálu obsahujúceho pôvodcov chorôb prenosných vodou sa musia po vyčistení pred ich vypúšťaním dezinfikovať. Na zabezpečenie zvýšenej ochrany vôd môže orgán štátnej vodnej správy požadovať dezinfekciu odpadových vôd aj z iných zdravotníckych zariadení a zariadení produkujúcich infekčné vody.
  12. Vypúšťať čistiarenský kal a obsah žúmp do povrchových vôd a do podzemných vôd je zakázané. S čistiarenským kalom treba nakladať tak, aby sa minimalizovali nepriaznivé vplyvy na životné prostredie.
  13. Ustanovenie odseku 5 sa primerane vzťahuje aj na osobitné užívanie vôd povoľované podľa § 21 ods. 1 písm. f), ak vypúšťané vody obsahujú škodlivé látky alebo obzvlášť škodlivé látky.
  14. Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd možno povoliť len vtedy, ak sú vybudované zariadenia na zachytávanie plávajúcich látok. Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd s obsahom znečisťujúcich látok, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchových vôd, možno povoliť len vtedy, ak sú vybudované aj zariadenia, ktoré zabezpečia ich zachytávanie.

§ 37

Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd

  1. Orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd len po predchádzajúcom zisťovaní, ktoré môže vykonať iba oprávnená osoba podľa osobitného predpisu. 48) Predchádzajúce zisťovanie sa zameria najmä na
    1. a) preskúmanie a zhodnotenie hydrogeologických pomerov príslušnej oblasti,
    2. b) zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového prostredia danej lokality v príslušnej oblasti,
    3. c) preskúmanie a zhodnotenie možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd.
  2. Predchádzajúce zisťovanie zabezpečí žiadateľ o vydanie povolenia na svoj náklad.
  3. Odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom škodlivých látok možno vypúšťať iba do takého útvaru podzemnej vody, ktorého voda bola na základe predchádzajúceho zisťovania označená ako trvalo nevhodná na akékoľvek používanie, a ak sa preukáže, že technickými opatreniami sa zabráni rozšíreniu týchto látok do okolitých vodných útvarov alebo nedôjde k poškodeniu iných ekosystémov.
  4. Na vydanie povolenia na vypúšťanie splaškových odpadových vôd do podzemných vôd z osamotených obydlí, ktoré nemožno pripojiť na verejnú kanalizáciu, sa predchádzajúce zisťovanie nevyžaduje, ak sa nachádzajú mimo ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
  5. Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok a vypúšťanie odpadových vôd zo zdravotníckych zariadení uvedených v § 36 ods. 10 a z iných infekčných zariadení a z technologických zariadení atómových elektrární do podzemných vôd je zakázané.
  6. Na základe priaznivých výsledkov predchádzajúceho zisťovania môže orgán štátnej vodnej správy povoliť vypúšťanie použitých geotermálnych vôd, osobitných vôd alebo vôd vyčerpaných pri stavebných prácach do toho istého hydrogeologického kolektora, z ktorého sa odobrali.
  7. Na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd platia primerane ustanovenia § 36 ods. 4 až 7.
  8. Na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd primerane platí postup podľa § 36 ods. 9 druhej vety; postup podľa odsekov 1 a 3 sa uplatní len pri ich priamom vypúšťaní do podzemných vôd.

§ 38

Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie

  1. Na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie je potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy.
  2. Orgán štátnej vodnej správy povolí vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie, ak žiadateľ preukáže, že pri ich vypúšťaní sa
    1. nepoškodí stoková sieť a čistiareň odpadových vôd a neohrozí sa zdravie zamestnancov pri ich prevádzkovaní,
    2. neohrozí prevádzka čistiarne odpadových vôd, spracovanie kalu a jeho ďalšie využitie,
    3. neprekročia prípustné hodnoty znečistenia určené pre vypúšťanie odpadových vôd z verejnej kanalizácie a neovplyvnia sa kvalitatívne ciele.
  3. Na povoľovanie vypúšťania priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie platí primerane ustanovenie § 36 ods. 5.
  4. Povolenie na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie možno vydať najviac na štyri roky.
  5. Orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých sa toto povolenie vydalo.
  6. Na zmenu, zrušenie alebo dočasné obmedzenie povolenia na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie platia primeranie ustanovenia § 24 a na jeho zánik platia primerane ustanovenia § 25.

§ 39

Zaobchádzanie s nebezpečnými látkami

  1. Za zaobchádzanie s nebezpečnými látkami sa na účely tohto zákona považuje výrobný proces alebo iná činnosť, pri ktorej sa tieto látky vyrábajú, spracúvajú, používajú, prepravujú a skladujú alebo sa s nimi zaobchádza iným spôsobom.
  2. Ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy, 49) ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a podzemných vôd. Ak zaobchádzanie s nebezpečnými látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä:
    1. umiestňovať stavby a zariadenia, v ktorých sa zaobchádza s nebezpečnými látkami tak, aby sa pri mimoriadnych okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiaducemu úniku týchto látok do pôdy, podzemných vôd alebo do stokovej siete a aby sa tým zabránilo ich nežiaducemu zmiešaniu s odpadovými vodami alebo s vodou z povrchového odtoku,
    2. používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania s nebezpečnými látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd,
    3. zabezpečovať prevádzku stavieb a zariadení zamestnancami oboznámenými s osobitnými predpismi, bezpečnostnými predpismi a s podmienkami určenými na zaobchádzanie s nebezpečnými látkami z hľadiska ochrany vôd,
    4. pravidelne vykonávať kontroly skladov a skládok, skúšky tesnosti potrubí, nádrží a prostriedkov na prepravu nebezpečných látok, ako aj vykonávať ich pravidelnú údržbu a opravu,
    5. vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné systémy na včasné zistenie úniku nebezpečných látok, na pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania a oznamovať výsledky orgánu štátnej vodnej správy,
    6. ďalšie opatrenia potrebné podľa charakteru nebezpečnej látky a spôsobu zaobchádzania s ňou.
  3. Ten, kto pravidelne zaobchádza v rámci výrobného procesu alebo inej činnosti s tuhými škodlivými látkami v množstve väčšom ako 1 t alebo s kvapalnými škodlivými látkami v množstve väčšom ako 1 m3 alebo zaobchádza s tuhými obzvlášť škodlivými látkami v množstve väčšom ako 0, 3 t alebo s kvapalnými obzvlášť škodlivými látkami v množstve väčšom ako 0, 3 m3, je povinný vykonať okrem opatrení uvedených v odseku 2 aj tieto opatrenia:
    1. zostaviť plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku nebezpečných látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku (ďalej len "havarijný plán"), predložiť ho orgánu štátnej vodnej správy na schválenie a oboznámiť s ním zamestnancov,
    2. vybaviť pracoviská špeciálnymi prístrojmi a prostriedkami potrebnými na zneškodnenie úniku nebezpečných látok do vôd alebo prostredia súvisiaceho s vodou.
  4. Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť tomu, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami v množstve uvedenom v odseku 3, povinnosť monitorovať ich vplyv na podzemné vody a spôsob oznamovania jeho výsledkov.
  5. Ak je zaobchádzanie s nebezpečnými látkami spojené so zvýšeným nebezpečenstvom ohrozenia kvality povrchových vôd alebo podzemných vôd, môže orgán štátnej vodnej správy uložiť tomu, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami v množstve menšom, ako je ustanovené v odseku 3 prvej vete, vykonať opatrenia podľa odseku 3 písm. a) a b), prípadne uložiť aj povinnosť monitorovať vplyv zaobchádzania s nebezpečnými látkami na podzemné vody.
  6. Kontrolu a skúšky tesnosti podľa odseku 2 písm. d) môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba s certifikátom na kvalifikáciu na nedeštruktívne skúšanie.
  7. S použitými obalmi nebezpečných látok sa zaobchádza ako s nebezpečnými látkami.
  8. Ten, kto zaobchádza s obzvlášť škodlivými látkami, je povinný viesť záznamy o druhoch týchto látok, ich množstvách, časovej postupnosti zaobchádzania s nimi, obsahu ich účinných zložiek a ich vlastnostiach najmä vo vzťahu k vodám, k pôdnemu a horninovému prostrediu súvisiacemu s vodou; tieto informácie poskytne ročne orgánu štátnej vodnej správy najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka a na požiadanie poverenej osobe.
  9. Ak nedôjde k trvalému zhoršeniu kvality vôd, môže orgán štátnej vodnej správy povoliť použitie škodlivých látok v nevyhnutnej miere a na obmedzený čas
    1. na úpravu a udržiavanie vodného toku,
    2. na kŕmenie vodnej hydiny, rýb a iných vodných živočíchov,
    3. na dezinfekciu vody používanej na rekreačné kúpanie,
    4. na odstránenie nežiaducej vegetácie alebo škodlivých živočíchov vo vode,
    5. na odstránenie znečistenia z pôdy a podzemných vôd,
    6. ako indikátorové látky pri
      1. meraní prietoku vody a zisťovaní smeru prúdenia vody,
      2. hydrodynamických skúškach podzemných vôd.
  10. Umývať motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo odkrytých podzemných vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky alebo mazivá mohli vniknúť do povrchových vôd a do podzemných vôd, je zakázané.

§ 40

Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami

  1. Ten, kto vypúšťa odpadové vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok a osobitné vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok a kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný postupne znižovať vypúšťané znečistenie do povrchových vôd a do podzemných vôd podľa programu znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami, ktorý schvaľuje vláda.
  2. Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami obsahuje
    1. zoznam zdrojov znečistenia vôd, z ktorých sa vypúšťajú odpadové vody a osobitné vody obsahujúce škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky a v ktorých sa zaobchádza s obzvlášť škodlivými látkami, a inventarizáciu týchto látok,
    2. kvalitatívne ciele a lehoty na ich dosiahnutie,
    3. určenie druhu a spôsobu monitorovania kvalitatívnych cieľov v povrchových vodách a plošného znečistenia podzemných vôd nebezpečnými látkami,
    4. spôsoby a postupy znižovania škodlivých látok obsiahnutých vo vypúšťaných odpadových vodách a postupného zamedzenia vypúšťania obzvlášť škodlivých látok v odpadových vodách z jestvujúcich priemyselných zdrojov,
    5. zhodnotenie výsledkov monitoringu kvalitatívnych cieľov povrchových vôd a plošného znečistenia podzemných vôd nebezpečnými látkami,
    6. opatrenia zamerané na znižovanie škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok obsiahnutých vo vypúšťaných odpadových vodách a opatrenia na ochranu povrchových vôd a podzemných vôd pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami.
  3. Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami vypracúva ministerstvo a aktualizuje ho každých šesť rokov.

§ 41

Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd

  1. Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len "mimoriadne zhoršenie vôd") je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore s ním, alebo spôsobené neovládateľným únikom nebezpečných látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny, výskytom uhynutých rýb na hladine vody alebo výskytom nebezpečných látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou.
  2. Ten, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný bez zbytočného odkladu spôsobom podľa miestnych pomerov ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného prostredia 50) (ďalej len "inšpekcia ) alebo obvodnému úradu životného prostredia, alebo na linku tiesňového volania 112, 51) alebo obci, alebo správcovi vodného toku. Príznaky mimoriadneho zhoršenia hraničných vôd inšpekcia oznámi Základnému medzinárodnému varovnému stredisku Slovenskej republiky v Bratislave.
  3. Obvodný úrad životného prostredia, obec, správca vodného toku a koordinačné stredisko záchranného integrovaného systému odovzdajú prijaté hlásenie podľa odseku 2 neodkladne inšpekcii.
  4. Za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenie v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná súvislosť s jeho prevádzkovaním.
  5. Pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd je povinný vykonať bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov.
  6. Bezprostrednými opatreniami na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd sú:
    1. neodkladné hlásenie mimoriadneho zhoršenia vôd inšpekcii a správcovi vodného toku alebo obvodnému úradu životného prostredia,
    2. čo najrýchlejšie odstránenie príčin mimoriadneho zhoršenia vôd,
    3. neodkladné vykonanie opatrení na zamedzenie ďalšieho znečisťovania a šírenia znečistenia a opatrenia na zabránenie vzniku škodlivých následkov alebo ich zmiernenie, aby škodlivé následky boli čo najmenšie.
  7. Opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd sú:
    1. likvidácia uniknutých nebezpečných látok,
    2. sledovanie kvality ohrozenej podzemnej vody, ak je nebezpečenstvo prieniku nebezpečných látok do zeme,
    3. uvedenie zasiahnutého miesta, ak je to možné, do pôvodného stavu.
  8. Pri vykonávaní opatrení podľa odsekov 5 až 7 sa pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd riadi havarijným plánom a príkazmi inšpekcie.
  9. Ak sa opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd alebo opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov nedosiahnu postupom podľa odseku 8, môže inšpekcia rozhodnúť o ich uložení.
  10. Inšpekcia zisťuje príčiny vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, riadi práce pri jeho riešení a vydáva príkazy na vykonanie potrebných opatrení. Inšpekcia je oprávnená vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy, pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd, ak je známy, správcu vodného toku, poverenej osoby, záchranných zložiek záchranného integrovaného systému, 52) obcí alebo iných právnických osôb a fyzických osôb. V rámci tejto spolupráce môže inšpekcia ustanoviť z ich zástupcov pracovnú skupinu.
  11. Ten, kto sa zúčastní zisťovania alebo zneškodňovania mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný poskytnúť inšpekcii potrebné údaje, informácie, technickú pomoc a odbornú pomoc; správca vodného toku vykonáva za úhradu vo vodnom toku opatrenia na zachytávanie a odstraňovanie nebezpečných látok, uhynutých rýb, zabezpečuje odber vzoriek vôd a ich rozbory a vykonáva mimoriadnu manipuláciu na vodných stavbách.

§ 42

Opatrenia na nápravu

  1. Ten, kto spôsobí poškodenie 53) povrchových vôd alebo podzemných vôd, alebo prostredia s nimi súvisiaceho (ďalej len "pôvodca poškodenia"), je povinný vykonať opatrenia na nápravu alebo uhradiť s tým spojené náklady. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na nadobúdateľa majetku, 54) s ktorého existenciou alebo používaním je uvedené poškodenie v príčinnej súvislosti. Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť týmto nie sú dotknuté. Na pôvodcu poškodenia, ktorý súčasne spôsobil mimoriadne zhoršenie vôd, sa vzťahujú aj ustanovenia § 41 ods. 5 až 8.
  2. Orgán štátnej vodnej správy môže pôvodcovi poškodenia uložiť vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 1.
  3. Ak pôvodca poškodenia nie je známy alebo nemá vlastné sily a prostriedky na vykonanie opatrení na nápravu a hrozí nebezpečenstvo zhoršenia stavu vôd alebo s nimi súvisiaceho prostredia, zabezpečí vykonanie opatrení orgán štátnej vodnej správy.
  4. Náklady na vykonanie opatrení podľa odseku 3 sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu. Pôvodca poškodenia je povinný vynaložené finančné prostriedky uhradiť; na vymáhanie týchto prostriedkov je oprávnené ministerstvo.
  5. Ak sa opatrenia na nápravu vykonávajú na nehnuteľnostiach inej osoby, ako je pôvodca poškodenia, ich vlastníci sú povinní strpieť obmedzenie ich obvyklého užívania na nevyhnutný čas za primeranú náhradu. 55) Po vykonaní opatrení na nápravu sú tí, ktorí vykonali tieto opatrenia, povinní uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Ak vykonaním opatrení na nápravu vznikne škoda, na jej náhradu platia všeobecné predpisy o náhrade škody.
Posledná úprava ( 17. 05. 2011 )
 
Ďalšia >
Zaujímavé linky vôbec nie o vode
  • Cesty k sobě - internetová televízia, meditácie, prednášky, festivaly
  • Petr Chobot - liečivé meditácie, semináre, techniky
  • transformace.info - Poselství, Mise, Meditace a návody, Symboly, Zajímavosti
  • vzostup.sk - vzostup.sk
  • pentablue.net - Holografická matrice, Obratník a cykly, Dimenze, Buněčná paměť, Projekt Země, Trojpaprsek, Příjem primární energie, Imperativ a vliv skupin, Ne-moc, Kvantový skok, Entropie, Časové smyčky Omega, Světelné peníze, Synergie, Řízení dějů, Informace, Precesní cyklus Země
  • Miroslav Zelenka - Rozlúčenie s temnými silami ;-)
  • OrgoNet - Blog o všem, před čím nás může chránit ORGONIT, dokud je naše planeta pod nadvládou šílených "globálních vládců": CHEMTRAILS, UMĚLÉ ŘÍZENÍ POČASÍ, KLIMATICKÉ ZBRANĚ, vymyšlené "GLOBÁLNÍ OTEPLOVÁNÍ", RADIACE z mobilních antén, mobilů, počítačů, UMĚLÉ NEMOCI, MANIPULACE VĚDOMÍ. Orgonitový ZAPPER pomáhá léčit. ORGONIT může snadno vyrobit každý. Harmonizujte sebe, svou rodinu, domov, okolí, pracoviště, kraj, planetu. Přidejte se ke světovému hnutí dárců orgonitu - GIFTINGU.
  • Mark Komissarov - Metóda priameho vnímania informácií z okolia.

Otázky a odpovede - Čemu věřit? Co je pravda? Existuje vůbec objektivní pravda?
Energia zadarmo - Energia zadarmo - voľná energia (alternatívne zdroje energie)
Voľná energia je na svete - Voľná energia je na svete - Energia zadarmo - voľná energia
Návody a články ako zostrojiť prístroje na voľnú energiu - Návody ako zostrojiť prístroje na voľnú energiu
Voľná energia - Voľná energia
Kam zmizela ze světa všechna volná energie?
Potláčanie prístrojov na voľnú energiu



Dovoľte si prijímať
Dovoľte si prijímať
Dovoľte ostatným, aby vás zahrnuli láskyplnou starostlivosťou.
 
Príbeh vody
Predstavte si že ste voda! Predstavujete si to? Práve ste spadli z neba a v malých potôčikoch či kvapkách stekáte po kameňoch, tráve, kvetoch, listoch stromov a kríkov - pomaličky vsakujete do zeme. Ste živá voda. Na každom kúsočku tejto cesty do seba nasávate energiu vecí a bytostí po ktorých tečiete.
 

Modlitba k vode

Voda mám ťa rád. Vodička ďakujem ti. Vodulienka som ti vďačný. Voda milujem ťa.