Zákon o vodách 364/2004 Z.z. vodný zákon

z 13. mája 2004

o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

Zmena: 587/2004 Z.z.
Zmena: 230/2005 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Účel a predmet úpravy

1. Tento zákon vytvára podmienky na
1. všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov ¹⁾ v krajine,
2. zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd,
3. účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd,
4. manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek,
5. znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha,
6. zabezpečenie funkcií vodných tokov,
7. bezpečnosť vodných stavieb.
2. Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona

1. vodným útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického režimu,
2. útvarom povrchovej vody je vymedzená významná časť povrchovej vody, napríklad jazero, nádrž, potok alebo jeho úsek, rieka alebo jej úsek a kanál,
3. útvarom podzemnej vody je vymedzené množstvo podzemnej vody hydrogeologického kolektora alebo hydrogeologických kolektorov,
4. výrazne zmeneným vodným útvarom je útvar povrchovej vody, ktorého charakter sa pôsobením ľudskej činnosti podstatne zmenil a je určený podľa príslušnej klasifikácie (§ 81 ods. 2),
5. umelým vodným útvarom je útvar povrchovej vody vytvorený ľudskou činnosťou,
6. vodou z povrchového odtoku je voda zo zrážok, ktorá nevsiakla do zeme a ktorá je odvádzaná z terénu alebo z vonkajších častí budov do povrchových vôd a do podzemných vôd,
7. odpadovou vodou je voda použitá v obytných, výrobných, poľnohospodárskych, zdravotníckych a iných stavbách a zariadeniach alebo v dopravných prostriedkoch, pokiaľ má po použití zmenenú kvalitu (zloženie alebo teplotu), ako aj priesaková voda zo skládok odpadov a odkalísk; odpadová voda môže byť splašková, priemyselná a komunálna; za použitú vodu sa nepovažuje voda vypúšťaná z rybochovných zariadení, rybníkov a vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb,
8. plaškovou odpadovou vodou je použitá voda z obydlí a služieb, predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích zariadení a z iných podobných zariadení a nie je hromadená v žumpách,
9. priemyselnou odpadovou vodou je voda z výrobných činností, priemyslu, služieb a živností, ktorá je iného charakteru ako splašková odpadová voda a voda z povrchového odtoku,
10. komunálnou odpadovou vodou je voda zo sídelných útvarov obsahujúca prevažne splaškovú odpadovú vodu; môže obsahovať priemyselnú odpadovú vodu, infiltrovanú vodu a v prípade jednotnej stokovej siete alebo polodelenej stokovej siete2) aj vodu z povrchového odtoku,
11. recipientom je vodný útvar, do ktorého sa povrchová voda, podzemná voda, odpadová voda a osobitná voda vypúšťajú,
12. čistiarňou odpadových vôd je súbor objektov a zariadení na čistenie odpadových vôd a osobitných vôd pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo pred ich iným použitím,
13. primárnym čistením je spôsob čistenia odpadových vôd a osobitných vôd fyzikálnym procesom alebo chemickým procesom, ktorý zahŕňa sedimentáciu alebo iné procesy s účinnosťou zníženia znečistenia komunálnych odpadových vôd aspoň o 20 % v ukazovateli päťdenná biochemická spotreba kyslíka a o 50 % v ukazovateli nerozpustené látky,
14. sekundárnym čistením je čistenie odpadových vôd a osobitných vôd biologickými procesmi s gravitačnou separáciou kalu od vyčistených odpadových vôd alebo iný spôsob čistenia odpadových vôd, ktorými sa zabezpečia požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vo vypúšťaných odpadových vodách,
15. primeraným čistením je čistenie alebo zneškodňovanie komunálnych odpadových vôd, ktorým sa zabezpečia kvalitatívne ciele vôd v recipiente a požiadavky určené podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie,
16. ekvivalentným obyvateľom (1 EO) je množstvo biologicky odstrániteľného organického znečistenia vyjadreného hodnotou ukazovateľa biochemická spotreba kyslíka za päť dní (BSK5), ktorá je ekvivalentná znečisteniu 60 g BSK5 produkovanému jedným obyvateľom za deň,
17. riamym vypúšťaním do podzemných vôd je vypúšťanie znečisťujúcich látok do podzemných vôd bez ich priesaku cez pôdu alebo pôdne podložie,
18. nepriamym vypúšťaním do podzemných vôd je vnikanie znečisťujúcich látok priesakom do podzemných vôd cez pôdu alebo jej pôdne podložie,
19. jestvujúcim priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého sa vypúšťajú odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky, ak sa výrobná prevádzka alebo iné zariadenie uvedie do prevádzky do jedného roka od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu (§ 81 ods. 1) alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia,
20. novým priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého sa budú vypúšťať odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky a ktoré bude uvedené do prevádzky po jednom roku od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu (§ 81 ods. 1) alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia; za nový priemyselný zdroj sa považuje aj jestvujúci priemyselný zdroj, v ktorom sa po týchto termínoch zvýšila spracovateľská kapacita obzvlášť škodlivých látok o viac ako 20 %,
21. škodlivou látkou a obzvlášť škodlivou látkou sú látky zo skupiny látok alebo látok im príbuzných, ktoré môžu ohroziť kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vôd; zoznam škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok, z ktorých sú vyčlenené prioritné látky, je uvedený v prílohe č. 1,
22. nebezpečnou látkou je škodlivá látka a obzvlášť škodlivá látka, ktoré nie sú súčasťou odpadových vôd,
23. znečisťujúcou látkou je akákoľvek látka, ktorá môže spôsobiť znečistenie vôd; znečisťujúcimi látkami sú najmä látky uvedené v prílohe č. 1,
24. limitnou hodnotou ukazovateľov znečistenia (ďalej len "limitná hodnota znečistenia") vypúšťaných odpadových vôd a osobitných vôd je najvyššia prípustná koncentrácia príslušnej škodlivej látky, obzvlášť škodlivej látky alebo inej znečisťujúcej látky vo vypúšťaných odpadových vodách,
25. kvalitatívnym cieľom je hodnota škodlivých látok, obzvlášť škodlivých látok a iných znečisťujúcich látok v povrchových vodách, pri dodržaní ktorej je zabezpečený priaznivý ekologický stav vodných útvarov a pri ktorej sú vytvorené podmienky na používanie vôd a na ochranu zdravia ľudí,
26. environmentálnou normou kvality je koncentrácia konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok vo vode, v sedimentoch alebo v živých organizmoch, ktorú nemožno v záujme ochrany zdravia ľudí a životného prostredia prekročiť,
27. znečistením vôd je priame alebo nepriame vypúšťanie alebo únik látok alebo tepla do vody, ovzdušia alebo do pôdy spôsobené ľudskou činnosťou a prírodnými vplyvmi alebo ktoré môže poškodiť zdravie ľudí, kvalitu vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, spôsobiť poškodenie materiálnych hodnôt a obmedzenie alebo zhoršenie rekreačných možností alebo iného využívania životného prostredia,
28. ohrozením vôd je také nakladanie s odpadovými vodami, osobitnými vodami alebo zaobchádzanie s nebezpečnými látkami, ktoré môže mať za následok zhoršenie stavu vôd,
29. eutrofizáciou je obohacovanie vody živinami, najmä zlúčeninami dusíka a fosforu, ktoré má za následok zvýšený rast siníc, rias a vyšších rastlinných foriem, čím môže dôjsť k nežiaducemu zhoršovaniu ekologickej stability a kvality tejto vody,
30. hydroenergetickým potenciálom vodného toku je mechanická energia produkovaná pohybom masy vody v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte; hydroenergetický potenciál vodných tokov je ich súčasťou a je vo vlastníctve Slovenskej republiky ³⁾
31. energetickou vodou je voda odobratá na účely využitia jej hydroenergetického potenciálu,
32. vodohospodárskou službou je každá činnosť, ktorá sa poskytuje pre domácnosti, verejné inštitúcie alebo hospodársku činnosť, ako je odber, vzdúvanie, zachytávanie, úprava a dodávanie povrchových vôd a podzemných vôd, odvádzanie a čistenie odpadových vôd s následným vypúšťaním do recipienta,
33. ydrogeologickým kolektorom podzemnej vody je horninové teleso, ktorého pórovitosť a priepustnosť sú v porovnaní s okolitým horninovým prostredím natoľko väčšie, že gravitačná voda v ňom môže prúdiť rýchlejšie a možno z neho odoberať významnejšie množstvo podzemnej vody,
34. najlepšou dostupnou technikou je technika zodpovedajúca najúčinnejšiemu a progresívnemu stavu rozvoja činností, technológií a metód ich prevádzkovania, ktorá je ekonomicky a technicky dostupná a ktorá zabezpečuje vysoký stupeň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.

§ 3

Rozdelenie vôd

1. Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody.
2. Povrchovými vodami sú vody prirodzene sa vyskytujúce na zemskom povrchu. Sú nimi
   1. rieky, potoky a ostatné vodné toky,
   2. občasne tečúce nesústredené vody,
   3. jazerá a iné stojaté povrchové sústredenia vody,
   4. vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len "vnútorná voda ).
3. Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ďalej len "geotermálna voda"). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou, ⁴⁾ činnosťou vykonávanou banským spôsobom ⁵⁾ alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.
4. Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom. ⁶⁾ Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.
5. Na vody, ktoré sú vyhlásené za prírodné liečivé zdroje a za prírodné zdroje minerálnych stolových vôd podľa osobitného predpisu, ⁷⁾ a na vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi podľa osobitného predpisu ⁸⁾ (ďalej len "osobitné vody"), sa tento zákon vzťahuje, len ak to výslovne ustanovuje.
6. Banské vody sa na účely tohto zákona považujú za povrchové vody alebo podzemné vody a tento zákon sa na ne vzťahuje, ak osobitný predpis ⁹⁾ neustanovuje inak.

¹⁾ §3 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.
²⁾ §2 písm. j) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach.
³⁾ Čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.
⁴⁾ §2 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.
⁵⁾ §3 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.
⁶⁾ §13c zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona č. 514/2001 Z.z.
⁷⁾ §65 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
⁸⁾ §2 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banskýzákon).
⁹⁾ §40 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb.